7 paradoxov „demokratickej“ opozície

Autor: Ivan Hrach | 23.2.2020 o 23:12 | (upravené 25.2.2020 o 8:08) Karma článku: 4,78 | Prečítané:  135x

O tom, že slovenská politická scéna je plná paradoxov, sme sa mohli presvedčiť nielen v priebehu posledných predvolebných týždňov a mesiacov, ale prakticky v priebehu posledných rokov.

Najväčším paradoxom avšak zostáva tzv. „demokratická opozícia“, teda zlepenec politických strán PS – Spolu, Za ľudí, OĽaNO, SaS a KDH, ktoré sú miestami schopné a ochotné urobiť prakticky čokoľvek pre to, aby sa dostali k moci.

Neveríte? Poďme sa spoločne pozrieť na najväčšie paradoxy tzv. „demokratickej opozície“.

1. paradox

Za prvým paradoxom tohto zlepenca nemôžeme hľadať nikoho iného ako Miuka Beblavého a jeho „tortových spolubojovníkov“, ktorí boli schopní „v mene demokracie“ vlastnými telami brániť rečnícke pulty v parlamente a to aj napriek tomu, že daná schôdza bola demokraticky odhlasovaná väčšinou poslancov.

Máme toto správanie skutočne chápať tak, že demokracia opozícii a špeciálne šašom z PS – Spolu vyhovuje jedine vtedy, ak majú rovnaký názor? Očividne asi áno.

Prečo si ale potom tzv. „demokratická opozícia“ necháva hovoriť demokratická? O čo sú lepší ako tí, ktorí absolútne odmietajú iný názor a majú sklony k extrémizmu?

2. paradox

Za druhý paradox môžu opäť liberáli z PS – Spolu v kooperácii s p. Kiskom (Za ľudí), ktorí boli schopní opäť pod zámienkou demokracie a slobody slova hádzať na mítingoch konkurenčných strán vyznávajúcich opačné názory (predovšetkým ĽSNS) do ľudí kamene s vierou, že sa im podarí vyprovokovať útok opačnej strany, po ktorom sa budú môcť tváriť ako chudáčikovia, na ktorých útočia.

Bohužiaľ títo tajtrlíci zabudli, že ľudia nie sú tak hlúpi, že si nevedeli domyslieť, že stovky negramotných Rómov s profesionálne vyrobenými transparentami, ktoré nedokážu ani „po sebe“ prečítať, asi nebudú z ich dielne a niekto im za toto divadlo musel zaplatiť.

Pýtam sa opäť – čo má toto s demokraciou? To ako vážne ideme pod vlajkou demokracie hádzať do iných ľudí kamene a nazývať ich pritom fašistami len preto, že s ich názormi nesúhlasíme?

3. paradox

Tretím paradoxom je samotný Alojz Hlina a strana KDH, ktorá už v samotnom názve nesie slovo „kresťanská“, pritom s kresťanstvom nemá absolútne nič spoločné.

Neviem či si opäť lídri z týchto strán myslia, že sú ľudia natoľko hlúpi, že slovíčko „kresťanská“dokáže voličov oklamať, ale je absolútnou hanbou, že vôbec strana, ktorá nesie takýto názov ide ruka v ruke spolu s ultra-liberálnymi stranami, ktoré sú v absolútnom rozpore s kresťanskými hodnotami a tradičnou rodinou, ktorú by mala skutočná kresťansky orientovaná politická strana zastávať.

Alojz Hlina v tom avšak nevidí absolútne žiaden problém, podobne ako v tom, že sa pobil v parlamente, že vlastní 4 krčmy, že nevie vymenovať ani 10 Božích prikázaní a predovšetkým v tom, že nemá absolútne žiaden problém s ratifikáciou Istanbulského dohovoru, ktorý je zameraný na presadzovanie zvrátených gender ideológií a rozklad tradičnej rodiny.

Ako môže byť tento človek vôbec predstaviteľom strany, ktorá si hovorí „kresťanská“? A ako je vôbec možné, že takáto strana zastáva takto liberálne názory a ide proti fundamentálnym kresťanským hodnotám?

4. paradox

Ďalším paradoxom je osoba bývalého prezidenta Andreja Kisku (Za ľudí), ktorý sa aj napriek svojej úžerníckej minulosti a jasne preukázaným daňovým a pozemkovým podvodom je schopný tváriť sa čistučký ako ľalia a ako „dobrý anjel“, pričom všetkým je po posledných zverejnených videách ohľadom pozemkov v Tatrách jasné, ako to bolo.

Jeho stranícki ako aj opoziční kolegovia sú avšak schopní tváriť sa ako keby sa nič nestalo a vyššie spomínaný Alojzko Hlina bol dokonca schopný povedať, že to bol možno nejaký jeho dvojník. No nesmejme sa.

Otázkou na mieste je - prečo Kiska vôbec zakladal politickú stranu? Veď sa jasne bil do pŕs, že do politiky nikdy nepôjde. Prečo tak strašne chce ministerstvo vnútra? Nepotrebuje si náhodou zachrániť vlastný zadok? Pravdepodobne áno.

5. paradox

Piatym paradoxom je pozícia Igora Matoviča v rámci tohto opozičného zlepenca, pričom asi málokto by povedal, že práve človek, ktorý tu v priebehu posledných 10 rokov všetko len ničil a rozbíjal, bude akýmsi pomyselným lepidlom, ktoré bude tento zlepenec držať pokope.

Niekedy je avšak skutočne na zamyslenie, či jediný spoločný cieľ – zničiť Smer, je dostatočným argumentom preto, aby sa aj tzv. kresťanskí kandidáti z kandidátky OĽaNO spájali spolu s liberálmi a zrádzali tak svoje vlastné presvedčenie.

6. paradox

Podobne paradoxné je v tomto smere aj samotné internetové hlasovanie v podaní OĽaNO, pri ktorom sa človek zamýšľa, či tieto „problémy“ sú skutočne najväčšími problémami Slovenska a nejde skôr o dobrý marketingový ťah z dielne Obyčajných ľudí.

Osobne mi totiž príde, že týchto dookola ospevovaných 11 otázok / návrhov, nemá absolútne žiadnu váhu posunúť Slovensko dopredu a ak má takto vyzerať vládnutie strany OĽaNO a Igora Matoviča po jeho prípadnom volebnom úspechu, tak to potom pán Boh pri nás.

7. paradox

No a aby tých paradoxov nebolo málo, tak na koniec som si nechal úplnú čerešničku – tzv. „novú politiku“ a „nových politikov“ predovšetkým v podaní opäť PS – Spolu. Áno, mám na mysli tých „nových“ politikov, ktorí sú v politike viac ako 10 rokov a ktorí sú ešte stále schopní sa aj napriek svojej minulosti tváriť, že sa nič nestalo a že sú ako nepopísaný papier.

Napríklad taký Miuko Beblavý sa už po tých rokoch určite spoliehal na to, že všetci už zabudli, ako jeho priama rodina sprivatizovala v roku 1992 Palmu Tumys, ktorú v roku 2008 predala Slávii Capital a zarobila tak 60 miliónov eur. O tejto informácii mimochodom informoval sám Igor Matovič, jeho aktuálny kamarát a spolubojovník.

Podobne si asi myslel, že už všetci zabudli aj na to, ako bol náš Miuko bývalým štátnym tajomníkom Ministerstva práce počas kauzy Gorila. Vtedy však mlčal a dnes sa tvári, ako keby tam nikdy nebol a akým je on novým politikom, ktorý s Gorilou nemá nič spoločné.

Skutočne netuším, koho týmto opäť chcú títo liberáli oklamať, ale ak má „nová politika“ znamenať podobné divadlo, akého sme boli svedkami v posledných dňoch v podaní gorilieho mláďata a feťáka Trubana a spol, tak je skutočne asi na mieste začať baliť kufre.

Zhrnutie

Preto sa treba vážne zamyslieť na tým, či nám v budúcnosti zo strany liberálov nehrozí repete podobne tragikomického divadla, akého sme boli svedkami v posledných dňoch, a či pri pohľade naň nebudete svoj hlas týmto šašom ľutovať.

Lebo to, čo boli schopní títo tajtrlíci predviesť pár dní dozadu, bola pravdepodobne len ochutnávka toho, čo nás čaká, ak sa títo páni dostanú k moci.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Osmelené

Tety, žienky, plné pôrodnice. To, ako premiér hovorí o ženách, veľa napovie

Mať rád a rešpektovať je rozdiel.

Cynická obluda

Tradície musia byť!

Prečo sa desaťtisíce ľudí vydali na veľkonočné presuny a zaradili sa do dlhočizných zápch? Pretože sa to oplatí!


Už ste čítali?