reklama

Istanbulský dohovor – prečo je okolo neho také „haló“?

Určite ste si všimli, že okolo dokumentu známeho ako Istanbulský dohovor sa už dlhšiu dobu vedú vášnivé diskusie ako v Európe, tak aj na Slovensku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Možno sa sami seba pýtate – aké vášnivé diskusie môžu vôbec vzniknúť ohľadom dokumentu, ktorý by sa mal zaoberať „predchádzaniu násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu“?

Nie je to predsa vec, za ktorú by sme mali všetci spoločne bojovať?

Odpoveďou je aj áno, aj nie.

Problém Istanbulského dohovoru

Problémom Istanbulského dohovoru avšak je, že tento dokument sa v skutočnosti nezaoberá násilím páchaním na ženách, ale na „ženách“.

Podľa Istanbulského dohovoru nie je totiž ženou skutočná žena – teda osoba, ktorá má ženské chromozómy „XX“ (na rozdiel od muža, ktorý má chromozómy „XY“ – ako je tomu u všetkých cicavcov), ale v podstate aj muž, ktorý sa cíti ako žena.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Otázkou teda je – ako potom môžeme hovoriť o násilí na ženách, keď vlastne „ženou“ môžeme myslieť aj muža, ktorý hovorí o sebe že je žena?

Prečo potom rovno neriešime násilie ako také – bez ohľadu či je páchané na žene alebo na mužovi?

Na túto otázku si už odpovedzte sami, každopádne je veľmi divné, že ľuďom z liberálnych a ultra-liberálnych strán až prehnane záleží na tom, aby sa tieto absolútne zvrátené ideológie presadzovali aj napriek odporu ľudí a samotnej prírody.

Niektoré z týchto liberálnych strán majú dokonca presadzovanie týchto zvráteností na vrchole svojho volebného programu, pričom by ma skutočne zaujímalo, ako by sa ženy z ich kandidátky tvárili, keby im do ženských toaliet a spŕch začali chodiť muži, ktorí sa cítia ako ženy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Alarmujúce príklady zo zahraničia

„Krásnym“ príkladom ako to potom môže dopadnúť je príbeh muža menom Stephen Terence Wood, ktorý bol odsúdený za znásilnenie (ako muž), no neskôr bol presunutý do ženskej väznice (áno, niektorí ľudia sú natoľko hlúpi, že dokážu presunúť muža odsúdeného za znásilnenie do ženskej väznice, kde bude v cele sedieť ako muž s takouto históriou s inými ženami) len preto, že povedal, že je žena.

Pravdaže to dopadlo presne tak, ako sa dalo očakávať – tento muž (síce už so ženským menom Karen White) znásilnil v danej ženskej väznici minimálne 3 ženy. (viac info k tomuto prípadu)

Podobne absurdné sú prípady transgender atlétov, teda mužov, ktorí sa zrazu začali „cítiť ako ženy“ len preto, aby mohli súťažiť so ženami, pričom je logické, že ich ženy nemajú šancu poraziť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak je toto „normálne“ a dovolené, tak prečo vôbec riešime v športe nejaký doping?

Veď je absolútne choré, aby muž, ktorý má testosterón v rozmedzí 7,7 až 29,4 nmol/l súťažil so ženou, ktorá má testosterón niekde na úrovni 1,7 nmol/l.

Na otázku, či je toto „normálne“ a fér si odpovedzte už sami. Každopádne ak mi niekto chce nahovoriť, že medzi mužom ktorý má v priemere o 4 až 20x viac testosterónu ako žena nie je rozdiel a je to len o tom „ako sa niekto cíti“, tak asi nie je ťažké povedať, kto to nemá v hlave v poriadku.

Takéto prípady sú avšak len špičkou ľadovca.

Dôsledky ratifikácie Istanbulského dohovoru

Zavedenie novej definície „rodu“ totiž siaha ďaleko hlbšie a predstavuje taktiež podstatný zásah do iných slobôd a práv, akými je napríklad náboženská sloboda, či sloboda pri výchove vlastných detí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vzhľadom na vágnosť Dohovoru totiž možno za diskrimináciu voči ženám pokladať aj odmietnutie svätenia žien, prípadne uplatnenie si výhrady vo svedomí v prípade potratu alebo predpísania antikoncepcie.

Podobne s ratifikáciou Istanbulského dohovoru súvisí záväzok „odstrániť predsudky, zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na […] stereotypných rolách žien a mužov“ (čl. 12 ods. 1), čo v preklade znamená, že malé dievčatko už nebude dievčatko a chlapec už nebude chlapec.

Preto ak sa bude chcieť vaše dievčatko hrať s bábikou, tak by ste jej ju mali zobrať a dať jej namiesto toho traktor, lebo jednoducho nemôžete vyberať za ňu, aké pohlavie si ona neskôr vyberie.

Príde vám to choré? Aj je.

Podobne sa v Istanbulskom dohovore píše, že „Zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí […]“ čo opäť hovorí o tom, že všetky tieto gender ideológie (či už s nimi súhlasíte alebo nie) budú učiť vaše deti v škole (dokonca možno už aj v škôlke) a budú im ich toľko omieľať o hlavu, až kým ich nepresvedčia, že nie sú muž alebo žena, ale čo si vyberú a na čo sa (práve aktuálne) cítia.

Podobný názor mimochodom zastáva aj viac ako 340 slovenských odborníkov, lekárov, psychológov, psychiatrov a pedagógov, ktorí sa jasne vyjadrili, že podobné experimentovanie na deťoch môže mať vážne následky a vplyv na ich zdravý duševný vývoj.

Naozaj chceme toto dopustiť?

Dobre si preto rozmyslite či skutočne pôjdete odovzdať svoj hlas liberálnym stranám, ktoré tieto zvrátenosti či už priamo alebo nepriamo podporujú.

Aktuálna situácia ohľadom Istanbulského dohovoru na Slovensku

Poďme sa ešte pozrieť na aktuálnu situáciu ohľadom Istanbulského dohovoru na Slovensku.

V prvom rade treba pochváliť niektorých politikov, že aj napriek rôznym chybám a prešľapom ktoré urobili, tak v rámci svojho postoja k Istanbulskému dohovoru sa postavili za správnu vec – teda za odmietnutie jeho ratifikácie.

Na túto tému sa vyjadril ako vtedajší premiér Robert Fico („Pokiaľ budem predsedom vlády a nebudú odstránené pochybnosti pri výklade kontroverzných ustanovení Istanbulského dohovoru, pokiaľ nebude zabezpečený úplný súlad ustanovení Istanbulského dohovoru, predovšetkým s definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy, nikdy nedám súhlas na to, aby vláda predložila tento dohovor na ratifikáciu. Opakujem, nikdy.“), tak aj súčasný premiér Peter Pellegrini, ktorý pred pár dňami povedal, že "Nikto nechce nasilu Istanbulský dohovor schvaľovať a ratifikovať, a že sa rešpektuje väčšinový názor spoločnosti.“

V podobnom duchu sa vyjadruje na tému Dohovoru aj Andrej Danko či Marián Kotleba, pričom odmietnutie Istanbulského dohovoru bolo u nás odhlasované taktiež ústavnou väčšinou v rámci uznesení NR SR zo dňa 29. 3. a 28. 11. 2019 ako aj uznesení vlády SR zo dňa 18. 12. 2019 a 15. 1. 2020.

Otázkou potom už skutočne zostáva, prečo má s odmietnutím Istanbulského dohovoru taký veľký problém samotná prezidentka SR – Zuzana Čaputová, ktorá všemožne naťahuje čas do najbližších volieb a odmieta rešpektovať základy samotnej demokracie a Ústavy SR?

Prečo je názor jedného človeka nad uznesením vlády SR a samotnou Ústavou SR, v ktorej sa jasne píše, že „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“ ?

Nech už je odpoveď akákoľvek, nedovoľme aby sa aj v prípade úspešného naťahovania času zo strany Zuzany Čaputovej až do najbližších volieb, zmenil postoj Slovenska k ratifikácii Istanbulského dohovoru a povedali sme jasné „NIE“ presadzovaniu zvrátenej gender ideológie pod vlajkou ochrany pred násilím na „ženách“, teda presnejšie na všetkých, ktorí sa považujú za ženy.

Ivan Hrach

Ivan Hrach

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som obyčajný Bratislavčan, ktorý má rád svoje mesto a ľudí v ňom. Nieje mi ľahostajné čo sa tu deje a ako to ovplyvňuje dobro jeho obyvateľov. Verím v to, že všetko sa dá, keď sa chce, pretože ten kto chce, hľadá riešenia, nie výhovorky. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu